Letná túra v Chočských vrchoch. Z Valaskej Dubovej vystúpime na Veľký Choč, najvyšší vrch tohto pohoria. Po modrej sa vydáme na Strednú Poľanu, rozľahlý horský priesmyk na juhozápadnom hrebeni Veľkého Choča. Potom po zelenej značke (letný chodník) vystúpime na vrchol, z ktorého sú fantastické výhľady na Západné Tatry, Nízke Tatry, Malú Fatru, Veľkú Fatru, Liptovský Mikuláš a Oravskú Maguru.

🇸🇰
🚶 Virtuálna prechádzka: Výstup na Veľký Choč z Valaskej Dubovej, Slovensko
🏞️ Trasa: Valaská Dubová, parkovisko (642 m n.m.; 49.138547, 19.290758) – Stredná Poľana (1255 m n.m.; 49.146105, 19.327008) – Križovanie chodníkov na Veľkom Choči (1593 m n.m.; 49.150891, 19.342289) – Veľký Choč (1611 m n.m.; 49.150854, 19.343394)
🆔 Označenie chodníka: modrý chodník, zelený chodník, červený chodník
📏 Dĺžka: približne 4,8 km
⏲️ Čas chôdze: približne 3:00 h
↗️ Suma prístupov: 950 m
↘️ Zostup: 0 m

00:00:29 Valaská Dubová, parkovisko
00:03:38 Valaská Dubová, autobusová zastávka
00:13:36 Skala
00:19:34 Turistická útulňa
00:42:32 Jánošíkov stôl
01:06:06 Stredná Poľana
01:06:19 Križovatka modrej a zelenej značky
01:08:18 Križovatka zimnej a letnej trasy
01:47:32 Križovatka zelenej a červenej značky Veľký Choč
01:51:00 Veľký Choč

Chočské vrchy – pohorie v Centrálnych Západných Karpatoch, ležiace celé na Slovensku. Má podobu pásu tiahnuceho sa od východu na západ, dlhého asi 18 km a širokého 4 až 8 km. Zo severu hraničí s Oravským predhorím, z východu Kvačianskou dolinou so Západnými Tatrami, z juhu s Liptovskou kotlinou a zo západu priesmykom Brestová so Šípsou Fatrou, čo je najsevernejšia časť pohoria Veľká Fatra. Najvyšším vrchom je Veľký Choč (1611 m n. m.).
Celý masív tvoria druhohorné sedimentárne horniny. Spodné časti masívu tvoria horniny Križnského príkrovu, najmä ílovité vápence, ílovce a ílovité bridlice. Chočskú nappu, ktorá obsahuje najmä najnižšie, triasové sedimenty, prekrýva Križniansky príkrov, najrozšírenejšie sú tu masívne vápencové série, najčastejšie tmavosivé a čierne, žilnaté vápence a sivé dolomity.
Vďaka geologickej stavbe sú krasové javy široko rozvinuté. Najčastejšie ide o krasové rebrá a krasové škôlky. Vyskytujú sa vo Veľkom Choči, Prosečnom a Ostrom vrchu a najrozvinutejšie sú na vrchole Čereňovej. Nachádza sa tu aj množstvo jaskýň.

Veľký Choč (1611 m n. m.) – najvyšší vrch Chočských vrchov, ktorý sa nachádza v ich západnej časti. Súčasťou masívu sú aj: Malý Choč (1 465 m n. m.) oddelený od hlavného vrcholu priesmykom Vráca (1 422 m n. m.), zalesnený Zadný Choč (1 288 m n. m.), Kopa (1 217 m n. m.) a Predný Choč (249 m n. m.). .
Veľký Choč má tvar naklonenej pyramídy. Týči sa asi 900 m nad okolitými dolinami. Takmer celý masív Choča pokrývajú lesy, v nižších častiach bukovo-jedľovo-smrekové, vo vyšších polohách smrekové prevažne primárneho charakteru. Nad horným okrajom lesa sa v nadmorskej výške 1 350 – 1 420 m n. m. nachádza dobre vyvinuté poschodie horskej borovice. Na neprístupných skalných bradlách a rímsach uvidíme aj reliktné borovice. Štítová kupola je bezlesá, bohatá na vápencovú a vysokohorskú flóru.

Video natočené 3. júna 2022.