Druhá časť letnej túry po Chočských vrchoch. Z Veľkého Choča schádzame po červenom chodníku a zimným chodníkom na Strednú Poľanu, rozľahlý horský priesmyk nachádzajúci sa na juhozápadnom hrebeni tohto vrchu. Potom po modrým chodníkom do Valaskej Dubovej.

🇸🇰
🚶 Virtuálna prechádzka: Zostup z Veľkého Choča do Valaskej Dubovej, Slovensko
🏞️ Trasa: Veľký Choč (1611 m n.m.; 49.150854, 19.343394) – Križovanie chodníkov na Veľkom Choči (1593 m n.m.; 49.150891, 19.342289) – Križovatka zimného chodníka a červeného chodníka (1324 m n.m.; 49.148654, 19.329817) – Stredná Poľana (1255 m n.m.; 49.146105, 19.327008) – Valaská Dubová, autobusová zastávka (663 m n.m.; 49.140695, 19.293237)
🆔 Označenie chodníka: červený chodník, modrý chodník, cesta vyznačená na mape
📏 Dĺžka: približne 4,6 km
⏲️ Čas chôdze: približne 1:30 h
↗️ Suma prístupov: 0 m
↘️ Zostup: 933 m

00:00:30 Veľký Choč
00:04:51 Začiatok zelenej značky Veľký Choč
00:06:27 Križovatka zelenej značky a červenej značky Veľký Choč
00:29:37 Križovatka zimnej značky a červenej značky (1324 m n.m.)
00:29:48 Zjazd z chodníka
00:34:29 Križovatka zimného chodníka a letného chodníka
00:35:32 Stredná Poľana
00:35:44 Križovatka modrého a zeleného chodníka
00:54:04 Jánošíkov stôl
01:13:47 Turistická útulňa
01:19:10 Skala
01:28:57 Valaská Dubová, autobusová zastávka

Chočské vrchy – pohorie v Centrálnych Západných Karpatoch, ležiace celé na Slovensku. Má podobu pásu tiahnuceho sa od východu na západ, dlhého asi 18 km a širokého 4 až 8 km. Zo severu hraničí s Oravským predhorím, z východu Kvačianskou dolinou so Západnými Tatrami, z juhu s Liptovskou kotlinou a zo západu priesmykom Brestová so Šípsou Fatrou, čo je najsevernejšia časť pohoria Veľká Fatra. Najvyšším vrchom je Veľký Choč (1611 m n. m.).
Celý masív tvoria druhohorné sedimentárne horniny. Spodné časti masívu tvoria horniny Križnského príkrovu, najmä ílovité vápence, ílovce a ílovité bridlice. Chočskú nappu, ktorá obsahuje najmä najnižšie, triasové sedimenty, prekrýva Križniansky príkrov, najrozšírenejšie sú tu masívne vápencové série, najčastejšie tmavosivé a čierne, žilnaté vápence a sivé dolomity.
Vďaka geologickej stavbe sú krasové javy široko rozvinuté. Najčastejšie ide o krasové rebrá a krasové škôlky. Vyskytujú sa vo Veľkom Choči, Prosečnom a Ostrom vrchu a najrozvinutejšie sú na vrchole Čereňovej. Nachádza sa tu aj množstvo jaskýň.

Veľký Choč (1611 m n. m.) – najvyšší vrch Chočských vrchov, ktorý sa nachádza v ich západnej časti. Súčasťou masívu sú aj: Malý Choč (1 465 m n. m.) oddelený od hlavného vrcholu priesmykom Vráca (1 422 m n. m.), zalesnený Zadný Choč (1 288 m n. m.), Kopa (1 217 m n. m.) a Predný Choč (249 m n. m.). .
Veľký Choč má tvar naklonenej pyramídy. Týči sa asi 900 m nad okolitými dolinami. Takmer celý masív Choča pokrývajú lesy, v nižších častiach bukovo-jedľovo-smrekové, vo vyšších polohách smrekové prevažne primárneho charakteru. Nad horným okrajom lesa sa v nadmorskej výške 1 350 – 1 420 m n. m. nachádza dobre vyvinuté poschodie horskej borovice. Na neprístupných skalných bradlách a rímsach uvidíme aj reliktné borovice. Štítová kupola je bezlesá, bohatá na vápencovú a vysokohorskú flóru.

Video natočené 3. júna 2022.