🇸🇰
🚶 Virtuálna prechádzka: Prechádzka po Prosieckej doline, Slovensko
🏞️ Trasa: Prosiek, parkovisko (620 m n.m.; 49.153503, 19.498984) – Prosiecka dolina (636 m n.m.; 49.157976, 19.497625) – Vidová (837 m n.m.; 49.177261, 19.488570) – Vodopád Červené Piesky (885 m n.m.; 49.178548, 19.486071) – Vidová (837 m n.m.; 49.177261, 19.488570) – Svorad (919 m n.m.; 49.178548, 19.486071)
🆔 Označenie chodníka: modry chodník
📏 Dĺžka: približne 4,5 km
⏲️ Čas chôdze: približne 2:00 h
↗️ Suma prístupov: 493 m
↘️ Zostup: 175 m
00:00:22 Prosiek, parkovisko
00:07:07 Križovatka modrej a žltej značky
00:07:23 Prosiecka dolina
00:08:05 Potok Prosiečanka
00:13:14 Potok Prosiečanka
00:40:34 Zídenie z chodníka
00:49:41 Návrat na modry chodník
01:07:45 Vidová
01:08:11 Zídenie z chodníka
01:13:22 Vodopád Červené Piesky
01:20:22 Vidová
01:20:33 Návrat na modry chodník
01:39:10 Svorad
Chočské vrchy – pohorie v Centrálnych Západných Karpatoch, ležiace celé na Slovensku. Má podobu pásu tiahnuceho sa od východu na západ, dlhého asi 18 km a širokého 4 až 8 km. Zo severu hraničí s Oravským predhorím, z východu Kvačianskou dolinou so Západnými Tatrami, z juhu s Liptovskou kotlinou a zo západu priesmykom Brestová so Šípsou Fatrou, čo je najsevernejšia časť pohoria. Veľká Fatra. Najvyšším vrchom je Veľký Choč (1611 m n. m.).
Celý masív tvoria druhohorné sedimentárne horniny. Spodné časti masívu tvoria horniny Križnského príkrovu, najmä ílovité vápence, ílovce a ílovité bridlice. Chočskú nappu, ktorá obsahuje najmä najnižšie, triasové sedimenty, prekrýva Križniansky príkrov, najrozšírenejšie sú tu masívne vápencové série, najčastejšie tmavosivé a čierne, žilnaté vápence a sivé dolomity.
Vďaka geologickej stavbe sú krasové javy široko rozvinuté. Najčastejšie ide o krasové rebrá a krasové škôlky. Vyskytujú sa vo Veľkom Choči, Prosečnom a Ostrom vrchu a najrozvinutejšie sú na vrchole Čereňovej. Nachádza sa tu aj množstvo jaskýň.
Prosiecka dolina – krátka, hlboká dolina v Chočských vrchoch, pretínajúca celé pohorie. Jedna z najreprezentatívnejších ukážok krasovej doliny v Západných Karpatoch. Dolinou dolinou tečie potok Prosiečanka.
Údolie sa tiahne prevažne severo-južným smerom. Rozdeľuje najvýchodnejšiu časť Chočských vrchov na dve viac-menej rovnaké časti: východnú s masívmi Prosečné a Hrádkovo a západnú s masívmi Lôma a Pravnáč. Južný (dolný) výtok Prosieckej doliny sa nachádza v nadmorskej výške cca. 650 m n. m. už v Liptovskej kotline, severne od liptovskej obce Prosiek. Horný (severný) vstup do doliny sa nachádza v nadmorskej výške cca. 920 m n. m., na okraji doliny známej ako Svorad, už na hranici priekopy.
Prosiecka dolina bola zarezaná vo vápencoch a dolomitoch chočského erbu, je klasickým príkladom krasovej doliny s periodickým vodným tokom, s podzemnými vodnými tokmi, erupciami, bohatým krasovým reliéfom atď.
Spodnú, prítokovú časť doliny tvorí hlboké hrdlo, obohnané kolmými skalami a niekoľko metrov úzke, známe ako Brána (Tiesňava Vráta). Jeho dno pri vyššom stave vody po celej šírke zaberá potok Prosieczanka.
Hore sa dolina rozširuje a svahy sa zmierňujú. Táto časť doliny dlhá asi 2 km sa nazýva Polhora a býva bezvodá. Jeho dno je väčšinou pokryté skalnou suťou a na svahoch pútajú pozornosť originálne tvarované skalné útvary.
Pravá vetva (severovýchodná), známa aj ako Falcon, je zase úzka tiesňava, široká len niekoľko metrov, ohraničená kolmými skalnými stenami.
Ľavá, severozápadná vetva tvorí v dolnej časti krátku dolinu s názvom Dolina Červených pieskov. Nachádza sa tu vodopád Červené Piesky, najväčší v tejto časti Chočských vrchov, vysoký 15 m.
Video natočené 18. júna 2022.
