Tag - Nízke Tatry

Nízke Tatry – pohorie v Západných Karpatoch, na Slovensku. Najvyšším vrchom je Ďumbier (2 043 m n. m.).

Nízke Tatry sú rozlohou najväčšie a druhým najvyšším pohorím Centrálnych Západných Karpát. Vedie v smere východ-západ s dĺžkou približne 75 km a maximálnou šírkou takmer 30 km. Zo severu Nízke Tatry ohraničuje Liptovská kotlina a Popradská kotlina, za ktorou sa týčia Chočské vrchy a Tatry. Vo východnej časti medzi Nízkymi Tatrami a spomínanými zníženinami sa rozprestiera malé pohorie Kozie chrbty, oddelené údolím Čierneho Váhu a údolím Hornádu. Nízke Tatry na východe susedia so Slovenským rajom a oddeľuje ich dolina Vernárskeho potoka. Južné svahy klesajú do Horehronského podolia, za ktorým sa rozprestiera pohorie Slovenské rudohorie – Stolické vrchy a Veporské vrchy. Na západe sa za Hiadeľským sedlom týčia Starohorské vrchy. Severozápadne od Starohorských vrchov sa týči Veľká Fatra, oddelená od Nízkych Tatier hlbokými dolinami Korytnica a Revúca.

Nízke Tatry sa delia na západnú časť, ktorá zahŕňa všetky vrcholy presahujúce 2000 m – tzv. Ďumbierske Tatry a východná časť – tzv Kráľovohoľské Tatry. Obe časti oddeľuje priesmyk Čertovica.

V Ďumbierskych Tatrách sa vyčlenilo niekoľko podriadených celkov: Prašivá – časť siahajúca na juhozápad, pokrýva zarovnaný fragment hlavného hrebeňa, pokrytý rozsiahlymi pasienkami; Lúžňanská kotlina – široká zníženina vytvorená potokom Lúžňanka v málo odolných horninách, oddeľuje skupinu Prašivej od Salatínov; Salatíny – skupina tvorená radom vápencovo-dolomitových chrbtov s meridionálnym priebehom, ďaleko na sever od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier; Ďumbier – najvyššie položená a turisticky najobľúbenejšia časť, ležiaca východne od skupiny Prašivej, s fragmentami vysokohorského reliéfu; Demänovské vrchy – masívy ležiace severne od hlavného hrebeňa, tvorené vápencami a dolomitmi, medzi ktorými sú zarezané hlboké doliny, napr. Demänovská dolina a Jánska dolina.

Kráľovohoľské Tatry sa delia na tieto časti: Priehyba – rozsiahly celok pokrývajúci hlavný hrebeň a jeho ramená od priesmyku Čertovica po Ždiarske sedlo; Teplická kotlina – rozšírenie údolia Černého Váhu v nadmorskej výške cca 900 m, s obcou Liptovská Teplička; Kráľova hoľa – najvyššia skupina vo východnej časti Nízkych Tatier, vrcholiaca Kráľovou hoľou, s malými ľadovcovými kôrmi na severnej strane hrebeňa; Predná hoľa – časť vyčnievajúca na severovýchod, tvoria ju kupolovité zalesnené kopce.

Masív Nízkych Tatier je podobne ako Tatry budovaný paleozoickým kryštalickým jadrom a mezozoickými sedimentárnymi horninami vyskytujúcimi sa v autochtónnych (nepresunutých) vrcholových sériách a v dvoch horských príkrovoch – Križnianskom a Chočanskom príkrove. Kryštalické jadro tvoria horniny odolné voči poveternostným vplyvom – žuly, kryštalické bridlice, ruly. Na severe sa ku kryštalickému jadru pripája úzky pás vrcholových sérií hornín. Ďalej na sever, na vrcholovej sérii, sa prekrýva Križnský príkrov, ktorý pozostáva prevažne z málo odolných kriedových slieň. Chočniansky príkrov sa v západnej časti pohoria opiera o krížny príkrov a vo východnej časti priamo o autochtónne pohorie.

Zložitá geologická stavba do značnej miery ovplyvnila súčasný reliéf Nízkych Tatier. Charakteristickým znakom je zreteľná asymetria medzi južnou a severnou stranou pohoria. Údolia klesajúce na juh, smerom k Hronskej brázde, sú kratšie a hrebene sú menej rozvetvené ako na severnej strane. Južne od hlavného hrebeňa sa tiež nenachádzajú výrazné a izolované masívy, ktoré sú početné na severe (napr. Salatín, Siná, Poludnica, Ohnište, Capkovo). Tento rozdiel je viditeľný najmä v časti Kráľovohoľa v Nízkych Tatrách.

Účinky pleistocénneho zaľadnenia sú väčšinou obmedzené na severné svahy, v najvyšších častiach pohorí. V čase najväčšieho klimatického ochladenia tu bolo spolu 16 nízkotatranských ľadovcov, dosahujúcich dĺžku maximálne 6 km (Krížska dolina, dolina Štiavnice). Niektoré existovali aj na južnej strane pohoria (najdlhšie v Bystrej doline). Jasné stopy ľadovcovej činnosti boli viditeľné najmä v masívoch Łódź, Chopok, Deresz, Skalka a Chabenec. Malé ľadovce pod Kráľovou hoľou a Veľkým Bokom v menšej miere pretvárali terén.

Na mnohých miestach na oboch stranách hôr sa vyvinul krasový reliéf. Nachádza sa tu množstvo krasových oblastí, z ktorých najrozsiahlejším a najbohatším na krasové javy je Demänovský kras s rozlohou cca 62 km². Nachádza sa tu najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Demänovský jaskynný systém (35 358 m preskúmaných chodieb), ako aj najhlbšia – Systém Hipmanových jaskýň (hĺbka 495 m).

V Nízkych Tatrách je vrstvené usporiadanie vegetácie. Asi 67 % územia pokrývajú nižšie a vyššie horské lesy. V hrebeňových partiách sa nachádza horská borovicová vrstva a na najvyšších vrchoch alpínska vrstva.

Túry spojené s tagom NÍZKE TATRY: