🇸🇰
🚶 Virtuálna prechádzka: Výstup na Ostredok z Liptovských Revúc, Slovensko
🏞️ Trasa: Liptovské Revúce, Suchá dolina (724 m n.m.; 48.899967, 19.158413) – Suchá dolina, Horáreň Hajabačka (757 m n.m.; 48.890897, 19.149477) – Suchá dolina, Ramanovo (888 m n.m.; 48.887689, 19.110986) – Rybovské sedlo (1317 m n.m.; 48.877017, 19.089885) – Rázcestie pod Krížnou (1530 m n.m.; 48.874808, 19.080921) – Krížna (1574 m n.m.; 48.876714, 19.078980) – Frčkov (1585 m n.m.; 48.893259, 19.078472) – Ostredok (1596 m n.m.; 48.899843, 19.081083)
🆔 Označenie chodníka: zelený chodník, červený chodník
📏 Dĺžka: približne 10,6 km
⏲️ Čas chôdze: približne 4:30 h
↗️ Suma prístupov: 1011 m
↘️ Zostup: 154 m
00:00:29 Liptovské Revúce, Suchá dolina
00:01:25 Revúca
00:05:29 Revúca
00:15:41 Suchá dolina, Horáreň Hajabačka
00:28:08 Revúca
00:35:10 Revúca
00:46:39 Revúca
00:55:56 Revúca
00:56:12 Suchá dolina, Ramanovo
01:07:55 Potok
01:18:59 Poškodený chodník
01:28:15 Návrat na zelený chodník
01:30:59 Potok Prameň
02:14:59 Zdroj
02:22:46 Rybovské sedlo
02:44:51 Rázcestie pod Krížnou
02:50:34 Krížna
03:25:38 Frčkov
03:42:01 Ostredok
Veľká Fatra – rozsiahle pohorie v Západných Karpatoch na Slovensku. Zo severu hraničí s Malou Fatrou, z východu s Nízkymi Tatrami, z juhu s Kremnickými vrchmi a zo západu s Turčianskou kotlinou. Budujú ho prevažne sedimentárne druhohorné horniny a žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Lubochniańskej doliny.
Veľká Fatra je jednou z najviac neobývaných a neobývaných horských skupín na Slovensku, ktorá sa vyznačuje dlhými, hornatými, malebnými hrebeňmi, hlbokými dolinami, početnými skalnými útvarmi a rozsiahlymi lesnými komplexmi. Je takmer celý chránený ako súčasť Národného parku Veľká Fatra a zároveň dobre vyvinutý pre turistiku (početné turistické chodníky).
Pohorie sa člení na 7 podcelkov: Bralná Fatra, Hôľna Fatra, Lysec, Revúcke podolie, Šiprúň, Šípská Fatra, Zvolen. Najvyšším vrchom je Ostredok s výškou 1596 m n. m.
Medzi najznámejšie doliny Veľkej Fatry patrí Ľubochnianska dolina (najdlhšia), Gaderská dolina, Blatnická dolina, Belianska dolina, Kantorská dolina, Jasenská dolina.
Ostredok – najvyšší vrch Veľkej Fatry na Slovensku, 1 596 m n.m. Ide o dvojvrchol nachádzajúci sa v centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickej oblasti Hôľna Fatra. Nachádza sa nad obcou Liptovské Revúce. Nachádza sa v Národnom parku Veľká Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni, ktorý vyčnieva v tejto horskej skupine, približne 3 km severozápadne od úpätia Krížnej. Od západu jej svahy klesajú smerom do doliny Dedošová. Severozápadný vrchol tvorí krátky hrebeň oddeľujúci Vrátnu dolinu od Veternej doliny (obe sú vetvami Dedošovej doliny). Z Ostredku na východ odbočuje hrebeň s vrcholom Ostré brdo (1 319 m). Tento hrebeň oddeľuje Suchú dolinu, čo je horná časť Revúckej doliny, od Zelenej doliny – ramena Revúckej doliny.
Hornatý, hladko modelovaný reliéf vrcholu, ako aj celého úseku hlavného hrebeňa južne od Ostredku po Krížnu, vyplýva z toho, že tento fragment je tvorený menej odolnými slieňmi, takzvaným krížnym príkrovom. Nižšie, na západnom ramene Ostredku, nad Dedošovou dolinou sa nachádzajú odolnejšie vápence, tzv. Chočský príkrov, tvoriace skalné Štrochy (1 386 m). Podobná situácia je aj na opačnej strane, kde Ostredok posiela na východ dlhé, zalesnené rameno s vrcholom Ostré brdo. Skalné útvary tohto ramena boli vypreparované v izolovanom vápencovom uzávere Chočského príkrovu, ležiacom na opukovom podloží.
Vrcholové partie Ostredku, ako väčšina vysokých vrchov Halnej Fatry, nie sú zalesnené. V dôsledku ľudskej činnosti sa tu znížila horná hranica lesa na 1 260 – 1 350 m. Najmä v masíve Ostredok úplne vymizla kosodrevinová vrstva. V uzáveroch obklopujúcich vrcholy dolín sa v nadmorských výškach 1 000 – 1 200 m zachovalo niekoľko väčších fragmentov pralesovitých jedľových a bukových lesov.
Frčkov – druhý najvyšší vrch Veľkej Fatry na Slovensku, 1585 m n. m. Názov sa vzťahuje na vyvýšenie hlavného hrebeňa tohto pohoria medzi Krížnou na juhu a Ostredkom na severe, približne 1 km južne od druhého vrcholu. Na niektorých mapách je vrchol Nošteka rozlíšený aj medzi Krížnou a Frčkovom. Tento zdvih je bodom spomínaného, celkom zarovnaného úseku hrebeňa, súhrnne nazývaného Pustolovčia. Tvorený, podobne ako susedné vrchy, z pomerne odolných sliet, má jemne tvarovaný reliéf a je celý pokrytý lúkami. Na západe sa tiahne mohutné, prudko sa zvažujúce rameno, oddeľujúce Veterné a Rovné doliny, ktoré tvoria najvyššie stupne doliny Dedošová. Na východ klesá do doliny Klinčeky, ktorá je odbočkou Suchej doliny.
Krížna – tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry na Slovensku, 1574 m n. m. Rozľahlý, úplne bezlesý masív Krížnej sa týči v južnej časti Veľkej Fatry, v časti zvanej Hôľna Fatra. Krížna sa vypína nad 4 dolinami: Dedošová dolina, Revúcka dolina, Hornojelenská dolina a Turecká dolina. Vrchol je pokrytý rôznymi typmi horských lúk. V južnej časti masívu, v blízkosti vrcholov Malá Krížna (1 319 m) a Liška (1 445 m), nájdeme len niekoľko fľakov borovice horskej. Nižšie sa na ťažko dostupných miestach v uzáveroch dolín zachovali fragmenty pôvodných jedľových a bukových lesov. Hladké, strmé svahy spôsobujú v zime veľké lavíny.
Video natočené 6. septembra 2023
